V spoločenstve, akým je naše, materinský jazyk, presnejšie jeho vyučovanie a pestovanie je hlavnou zárukou toho, že si udržíme schopnosť sebazáchovy.
Vo Vojvodine existujú reálne možnosti na pestovanie pozitívneho vzťahu k slovenčine ako materčine, a to najmä na školách. Deti môžu mať výučbu v materčine v niektorých prostrediach iba od prvého po štvrtý ročník, niekde počas celej základnej školy, a tam, kde sú Slováci roztrúsení, alebo je ich nie veľa (napríklad v mestách), existuje slovenčina s prvkami národnej kultúry ako voliteľný predmet. Samozrejme, takúto možnosť treba využiť!
Vyučovaniu slovenčiny a v slovenčine
Mnohí ľudia dnes dávajú veľa peňazí, aby sa mohli učiť cudzie jazyky. A niektorí sa ich môžu učiť zadarmo, ale nevyužívajú takúto možnosť. Treba podotknúť, že dôvody výučby nejakého jazyka sú oveľa závažnejšie, keď ide nie o cudzí, ale náš materinský jazyk, reč našich predkov, čo možno najlepšie dosiahnuť v škole. Treba si to však iba uvedomiť. Je smutné, že v posledných rokoch sa na slovenčinu zapisuje čoraz menej detí a záujem o vyučovanie slovenčiny vo Vojvodine klesá hlavne pre nezáujem rodičov. Ťažko očakávať, že sa deti samy prihlásia na slovenčinu, ak im to rodičia nevysvetlia a nepoukážu na takú prednosť. Alebo si Slováci vo Vojvodine myslia, že ich deti už nebudú potrebovať slovenský jazyk?
Deti sa dnes musia v škole učiť po dva cudzie jazyky, takže slovenčinu neraz berú ako ďalšiu záťaž. A predsa netreba zabúdať, že všetko, čo sa človek naučí, sa mu raz v živote zíde. Platí to aj o slovenčine. Veď nehovorí sa nadarmo, že koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Pojem slovenčina ako materinský jazyk je u nás dnes relatívny, lebo je veľký počet detí zo zmiešaných manželstiev, ale aj tí rodičia by mali využiť túto výhodu, aby ich deti ovládali viacero jazykov.
Deti vyučované v materinskom jazyku
Podľa Tove Skutnab Kangas, známej lingvistky, ktorá sa venuje výskumu dvojjazyčnosti, rôzne výskumy a modely výučby totiž dokazujú, že deti vyučované v materinskom jazyku s určitým počtom vyučovacích hodín jazyka väčšinového, čiže deti vedené k dvojjazyčnosti, dosahujú lepšie výsledky vo všemožných testoch na všemožné rozumové schopnosti ako deti jednojazyčné. Deti menšín bez možnosti komunikovať s učiteľom vo svojom materinskom jazyku preukazujú zas oveľa slabšie schopnosti, čo je spôsobené prerušením rozvoja jazykového myslenia vo svojom materinskom jazyku a znovuzačínanie s iným jazykom.
Preto Našu tému venúvame vyučovaniu slovenčiny a v slovenčine. Poprosili sme odborníkov Mr. Zdenka Kunčáka a Ruženu Šimoniovú- Černákovú, aby nám ozrejmili túto problematiku. Zmapovali sme situáciu v najproblematickejších prostrediach a na sám koniec sme poukázali na problémy vyučovania slovenčiny, ale aj na peknú stránku vyučovania – nové učebnice, ktoré vyučovanie môžu urobiť zaujímavejším.